Daniel Nemec o legendárnych góloch aj oslavách. „Vždy sme mali skvelú partiu,“ hovorí
  • 29. 10. 2025
  • A-tím

Daniel Nemec o legendárnych góloch aj oslavách. „Vždy sme mali skvelú partiu,“ hovorí

V sobotnom zápase proti Slovanu nastúpime v retro dresoch, ktoré sú inšpirované sezónou 1999/2000. Jedným z kľúčových hráčov vtedajšieho kádra Podbrezovej bol aj nesmierne produktívny útočník Daniel Nemec, ktorý patrí medzi najlepších strelcov histórie nášho klubu.

Legenda železiarov odohrala na Horehroní päť sezón. Prišla z materskej Prievidze, ale v Podbrezovej našiel druhý domov, aj keď to tak najskôr nevyzeralo. „Prichádzal som do štvrtej ligy. Pamätám si, že ma dotiahol pán Bříza. V Prievidzi bola vtedy prvá liga a ja som počítal s tým, že tam budem, ale prišli hráči a povedal som si, že čo tu budem sedieť na lavičke. Pán Bříza mi hovoril, že ak chcem hrať, mám ísť sem. Spomínam si, že som išiel vlakom a keď som vystúpil na stanici, tak pršalo a bola zima. Povedal som si, že kde to vlastne idem?! Nikoho som nepoznal, nechal som doma ženu s malou dcérou,“ spomínal Nemec.

Veľmi rýchlo si však zvykol, od začiatku strieľal góly, stal sa miláčikom fanúšikov a Podbrezovú si veľmi obľúbil. Spomína na ňu ako na jedny z najlepších rokov kariéry, ak nie najlepšie. „Do tímu prišli viacerí kvalitní hráči, napríklad Miroslav Bažík. Postavili to teda na nás a ja som dal za desať zápasov osem gólov. Boli sme dohodnutí na polroka, ale zapáčilo sa mi tu. V Prievidzi boli nejaké problémy, preto som si povedal, že ostávam a naštartovalo to neskutočne krásne päťročné obdobie,“ pokračuje Nemec.

Podbrezovej pomohol dostať sa zo štvrtej najvyššej súťaže do druhej ligy. „V podstate dovtedy tu hrali iba domáci chlapci, potom začali prichádzať ďalší hráči. Okrem mňa aj Bažikovci, spomínanom si na skvelého stopéra Ľuba Pauka. Dorazilo naozaj veľa kvalitných hráčov, nechcem nikoho zabudnúť. Celé sa to naštartovalo, ja som strieľal góly, to mi vždy išlo (úsmev). Za päť rokov som bol päťkrát najlepším strelcom,“ spomína s radosťou v hlase.

Aj keď sa hráči menili, ako to vo futbale bežne býva, partia bola vždy základ a zakaždým sa ju darilo držať na najvyššej úrovni. „Vždy sme boli výborná partia, na tom sme to mali postavené. Mali sme radosť z hry, bavili sme sa futbalom, užívali sme si to. Hrali sme karty, telefóny vtedy neboli, chodili sme spolu všade aj mimo tréningov a zápasov. Zažili sme skvelé sústredenia a na ihrisku sa ukazovalo, aký sme skvelý kolektív,“ tvrdí Nemec.

Legendárnymi sa stali nielen jeho góly, ale hlavne oslavy. Aj bývalí spoluhráči spomínali, že vždy si to náramne užíval. „Ja som mal z každého gólu neskutočnú radosť, bola naozaj neuveriteľná. Väčšinou som pred nimi utekal, nemohli ma chytiť, potom na mňa všetci naskákali,“ usmieva sa Nemec. Okrem toho vždy vykrikoval talianske oslavné výrazy. „Vždy som kričal, čo mi v tom momente napadlo. Miloval som Diega Maradonu v Neapole, odtiaľ to bolo. Vždy som bol „Argentínčan“ a celé toto prepojenie je proste v mojom futbalovom živote. Talianska hymna je pre mňa najkrajšia. Tých hráčov z toho obdobia som miloval,“ nechal sa počuť.

Do jeho repertoáru neodmysliteľne patrili úspešné exekúcie pokutových kopov. Ako sám hovorí, nedal asi len jednu. „Mal som hlavne šťastie,“ skromne hovoril, ale pripomenuli sme mu, že v tom musela byť aj dávka umenia. „Naučil ma to otec, ešte keď som bol malý a on hrával na dedine. Už toľko nebehal, ale penalty zahrávať vedel. Vždy sme kopali o niečo, bonboniéru alebo niečo podobné. Vždy som si na penalty trúfal. Potrebujete mať pri nich odvahu a nemôžete dlho rozmýšľať nad tým, čo urobíte,“ vysvetľuje.

„Pamätám si, že ešte v Prievidzi, keď som mal 20 rokov a hrali sme o udržanie sa, tak som si zobral loptu. Na trávniku bolo osem hráčov nad 30 rokov, ale nikto mi nič nepovedal. Všetci len pozerali a s pokojom som premenil. Základ bol, že som vždy trafil bránu. To mi raz povedal jeden tréner, že keď chceš dať gól, musíš trafiť bránu,“ doplnil Daniel Nemec.

V krátkosti sa obzrel aj za pôsobením po postupe do druhej ligy. „Rovnako sme boli výborná partia. Dá sa povedať, že vtedy sa o nás hovorilo, že vypadneme a zosypeme sa. To sa nestalo, práve naopak. Ako nováčik sme odohrali veľmi dobré zápasy. Pamätám si jeden, prehrávali sme po polčase 0:1 a prišla penalta. Dano Nemec si ju zobral, premenil a bolo 1:1. To nás povzbudilo a nakoniec sme vyhrali. Potom sme mali peknú sériu, porazili sme aj silné tímy z vrchu tabuľky ako Púchov a ďalších,“ hovorí.