Akadémia FK ŽP: Bilancia sezóny 2024/2025 ukázala progres aj výzvy. ˝Podbrezovú si nevyberáte kvôli zábave, ale kvôli futbalovému snu.˝

Bilancia sezóny

Keď sa obzriete za sezónou 2024/2025, bola podľa vás úspešná, alebo menej úspešná sezóna pre akadémiu FK Železiarne Podbrezová? Čo všetko považujete za ukazovatele jej kvality?

Ján Papaj: Keď sa obzrieme za sezónou 2024/2025, nie je jednoduché jednoznačne povedať, či bola úspešná alebo neúspešná. Z pohľadu výsledkov zápasov a konečného umiestnenia jednotlivých tímov môžeme otvorene priznať, že sa nám nepodarilo nadviazať na výkony z jesennej časti sezóny a neprekročili sme svoj tieň.

Ak sa však na sezónu pozrieme optikou našej dlhodobej vízie a filozofie, ktorou je výchova hráčov pripravených na seniorský futbal, potom môžeme sezónu označiť minimálne za stabilnú a v niektorých aspektoch pozitívnu. Podarilo sa nám posunúť viacerých hráčov do A-mužstva (Šubert, Greško, Kuťka, Lajčiak), čím sme naplnili jeden z našich hlavných cieľov. Zaznamenať individuálny progres u viacerých hráčov, účasť našich hráčov v reprezentačných výberoch. Pokračovať v postupnom zlepšovaní infraštruktúry, tréningových podmienok, ktoré sú nevyhnutné pre dlhodobý rozvoj. Z tejto perspektívy môžeme sezónu 2024/2025 považovať za pozitívnu, s vedomím, že existuje priestor na výrazné zlepšenie najmä v oblasti tímového výkonu, vnútornej konkurencie a udržiavania konzistencie naprieč celou sezónou.

Čo považujete za najväčší progres, myslím herne, mentálne, organizačne? V čom sme ako akadémia za posledný rok narástli najviac?

Patrik Furka: Organizačne sme sa určite posunuli letným príchodom Jána Papaja na pozíciu ŠRM a servisom, ktorým obhospodáril všetky trénerské staffy jednotlivých kategórií. Otvorenie separátnej kategórie U-6 po prvýkrát v histórii klubu. Atraktívnosťou prípravkárskej sekcie pre väčšiu oblasť ako len mikroregión. Vylepšenie modelu individualizácie pre dorastenecké kategórie a zavedenie kariérneho plánu jednotlivca.

Ján Papaj: Jednou z najzásadnejších zmien v tejto sezóne bolo systematickejšie zavedenie individualizácie do tréningového procesu. V duchu našej filozofie rozvíjať potenciál každého hráča sme zaviedli viac prvkov individualizácie priamo do tréningových jednotiek s dôrazom na rozdielne potreby, výkonnosť a pozíciu hráčov. V kategóriách dorastu sme vytvorili tzv. "top skupinu" hráčov, ktorým sa venujeme nad rámec bežného tréningu. Musím podotknúť, že TOP skupina je otvorená a možnosť sa do nej dostať má každý hráč v akadémii. Títo hráči absolvujú individuálne tréningy zamerané na rozvoj ich silných stránok, elimináciu slabín. Využívame kariérne plány ako nástroj na plánovanie dlhodobého rozvoja hráča technického, fyzického, taktického aj mentálneho. Práca s top skupinou prebieha pod odborným dohľadom trénerov A-mužstva, čím sa posilňuje prepojenie mládeže s A-tímom, čo je jedným z pilierov našej klubovej koncepcie.

Zmenilo sa niečo zásadné oproti predošlým sezónam, či už v prístupe hráčov, trénerov alebo v systéme práce?

Patrik Furka: Haha, v Podbrezovej môžeme povedať, že po posledných sezónach dynamického rastu je najväčší úspech, keď nastane aspoň na krátke obdobie stabilita. A tá nastala v tejto sezóne, takže systém práce je nastavený dnes adekvátne a nebolo ho potreba meniť a už sa len kozmeticky upravoval. Takisto prístup hráčov k povinnostiam patrí k dlhodobo k najlepším na Slovensku, predsa len, Podbrezovú si nevyberáte kvôli mimofutbalovému vyžitiu a zábave v meste, ako možno pri akadémiách sídliacich v krajských mestách, ale kvôli svojmu futbalovému snu a ambíciám, a takých hráčov práve Podbrezová má, charakterovo skvelo vybavených.

Na začiatku sezóny ste si určite dali konkrétne ciele, podarilo sa ich naplniť? Ak nie, prečo?

Ján Papaj: Na začiatku sezóny 2024/2025 sme si ako akadémia stanovili viaceré ciele, či už výsledkové, ale aj rozvojové. V prvej polovici sezóny sa nám ciele, tie výsledkové, darilo napĺňať a výsledky zodpovedali očakávaniam. Kategória U15 sa dostala po dlhých rokoch do skupiny o titul, veľmi dobre jej sekundovala U14. V prvej polovici sme sa aj v kategóriách dorastu držali na popredných priečkach. V jarnej časti však došlo k viacerým zmenám, ktoré mali vplyv na celkový priebeh a výkonnosť niektorých kategórií. Posun talentovaných hráčov do vyšších kategórií, prípadne do tréningového procesu, narušil tréningový proces hlavne v doraste. V kategórii U19 sme počas celej jari trénovali v zníženom počte, čo bolo spôsobené pravidelným zapájaním hráčov do A-tímu, čím sa narušila kohézia v tíme. Počas zimnej prípravy sme čelili viacerým faktorom, ktoré ovplyvnili kvalitu tréningového procesu, najmä dlhodobejšie zranenia a opakované ochorenia, ktoré narušili kontinuitu v príprave viacerých hráčov a kategórií.

Počas sezóny dostali hráči z U19 priestor v A tíme a pripísali si aj štarty v A- tíme: Šubert, Greško, Lajčiak, Kuťka. V priebehu roka sme zorganizovali dva dni otvorených dverí v našej akadémii, rozbehli sme spoluprácu s 11 materskými škôlkami v celom regióne, na základe čoho sme si pozvali deti do náboru prípraviek, ktorý sa konal v októbri.

Akadémia je ako stavba, kde sa nachádzame? Na pevnej základni, vo fáze zateplenia, alebo montujeme okná?

Patrik Furka: Ak prirovnáme akadémiu k stavbe, tak skutočne má na konte už 22 rokov (obdobie v 1. dorasteneckej lige) a z toho za posledných 6 rokov prešla obsiahlou rekonštrukciou či prestavbou a zrejme zmenila aj svoj pôvodný význam, alebo ho len teraz začne naplno využívať. Tak či onak, od leta 2025 bude plne pripravená ukázať svoj rozmach a prerod.

Výkony a individuálny progres

Prejdime k hodnoteniu jednotlivých kategórií. Ktoré kategórie vás výkonnostne najviac potešili? A boli aj také, ktoré možno nenaplnili potenciál?

Ján Papaj: Ako som už spomínal, veľkým pozitívnym prekvapením bola kategória U15, ktorá sa dokázala prebojovať do nadstavbovej časti o titul, pričom v základnej časti skončila hneď za MŠK Žilina o skóre. Zároveň jej veľmi dobre sekundovala kategória U14, ktorá podávala dobré výkony a bol evidentný herný progres počas celej sezóny. Dorastenecké tímy dokázali konkurovať top akadémiám ako DAC, Slovan či Trenčín v jednotlivých zápasoch, na druhej strane sa nám nepodarilo udržať vyrovnanosť výkonov počas celej sezóny. V kategóriách žiakov a prípraviek nás teší postupný progres, najmä v technickej vyspelosti a hernom sebavedomí mladších hráčov.

Boli v tejto sezóne hráči, ktorí spravili mimoriadny individuálny posun? Čo podľa vás rozhodlo o ich napredovaní?

Ján Papaj: Áno, v každej kategórii sa našli hráči, ktorí výkonnostne vyčnievali a boli ťahúňmi svojich tímov. Nechceme však zbytočne vyzdvihovať jednotlivcov, aby sa niekto necítil nedocenený – napokon, rozvoj hráčov je dlhodobý proces a nie každý napreduje rovnako rýchlo. Ale keď už mám niekoho spomenúť: Jánoš – mal výnimočnú sezóna, v ktorej sa stal najlepším strelcom U19 aj U17, čo svedčí o jeho ofenzívnych kvalitách a konzistentnosti naprieč dvoma vekovými kategóriami. Šubert – hráč, ktorý sa etabloval v A-mužstve a stal sa jeho plnohodnotnou súčasťou. Mánik – líder kategórie U15, ktorý sa v jarnej časti posunul do U16. Pokrok urobil Barčiak, ktorý gólovo ťahal kategóriu U16, Duraj v kategórii U17, ktorý je posunutý o kategóriu vyššie a patrí medzi lídrov.

Samozrejme, sezónu ovplyvnili aj nepríjemné zranenia, ktoré pribrzdili rozvoj viacerých talentovaných hráčov. Mrzí nás najmä, že v jarnej časti nemohli plnohodnotne pokračovať v rozbehnutom progrese hráči Sani, Lajčiak, Böhmer. Všetci traja patrili v prvej polovici sezóny k výrazným postavám svojich kategórií.

Ako akadémia hodnotíte výkony v zápasoch proti silným súperom – bol to pre hráčov progres, alebo skôr výzva, ktorú nezvládli?

Ján Papaj: Zápasy proti silným súperom jednoznačne vnímame ako progres a nevyhnutnú súčasť hráčskeho rastu. Aj tie, ktoré sme výsledkovo nezvládli, nám dali dôležitú spätnú väzbu – kde ešte zaostávame a čo potrebujeme zlepšiť. Aj v tejto sezóne sme ukázali, že dokážeme byť konkurencieschopní, ale nedokážeme to ešte zopakovať počas celej sezóny a v niektorých prípadoch sme zápasy nezvládli mentálne, najmä ak súper skóroval ako prvý.

Amatérsky futbal v regióne a prístup hráčov

Z vášho pohľadu, ako sa vyvíja úroveň amatérskeho mládežníckeho futbalu v regióne? Sme konkurencieschopní v porovnaní s inými akadémiami na Slovensku?

Patrik Furka: V prvom rade sa treba zamyslieť nad tým, čo sú hranice regiónu. Ak sa bavíme o Horehroní a kluboch priľahlých, tak v žiackych kategóriách pod hlavičkou SSFZ pôsobí najväčší počet účastníkov, aký tu bol za posledných možno 10 rokov: FK Brezno, Heľpa spojená s TJ Slovan Beňuš, Brusno a od leta Čierny Balog. Prinavracajú sa mi spomienky na obdobie, kde som ešte pred prácou v klube navštevoval žiacky futbal v Závadke nad Hronom či na Partizane v Čiernom Balogu. Je podstatné, že sa futbal na Horehroní pomaly, čo sa kvantity týka, opätovne zdvíha. Na druhej strane, možnosť okamžitého prihlásenia sa do 2. ligy len vytvorením dvoch družstiev kvalitu daných súťaží obmedzila, a to hlavne skupiny C a D, ktoré sú v geografickom okolí FK ŽP. Trieštenie kvality líg a menej kvalitných zápasov v jednotlivých ligách nás dostáva do pre nás nového trendu, kde najtalentovanejšie deti musíme u nás koncentrovať a centralizovať už vo veľmi skorých kategóriách, ako je U-9 či U-10, čomu predtým nebývalo zvykom. Podbrezová je značka, ktorá rastie, ale na trhu, ktorý má regresívny charakter. A to je dôležité si uvedomiť, že my sa posúvame a zlepšujeme, zatiaľ čo hráčsky materiál, s ktorým pracujeme, oproti minulým sezónam nie je lepší, ale náš proces a naši tréneri z nich robia lepších hráčov.

Ako ste spokojní s dochádzkou, disciplínou a celkovým prístupom hráčov v tejto sezóne? Nastal v tomto smere posun?

Patrik Furka: V dorasteneckej sekcii sme nemali v tejto oblasti problém dlhodobo a v žiackej, ale i prípravkárskej nastáva veľký progres v rámci vnímania klubu, v ktorom sa nachádzajú, a rastú očakávania voči nim, ktoré sú zapríčinené pôsobením v klube.

Čo bol z vášho pohľadu najväčší organizačný úspech alebo naopak výzva počas tejto sezóny?

Patrik Furka: Navýšenie tréningového objemu tzv. cezpoľných hráčov, ktorí pôsobia v prípravkárskej a žiackej sekcii, a denné dochádzanie je na hrane sebaobetovania rodičov, ale zároveň dieťa nedosahuje ešte vek vhodný na internát. Aj týmto im chcem vyjadriť svoju úprimnú vďačnosť za ich obetavosť voči svojim deťom a klubu.

Vzdelanie a charakter

V tejto časti rozhovoru sme sa rozprávali o tom, ako klub pracuje s individuálnymi plánmi, školským prospechom, výnimočnými prípadmi, ale aj o hráčoch, ktorí nemajú top talent, no vďaka pracovitosti a charakteru si budujú vlastnú cestu. Športový riaditeľ Ján Papaj a zástupca generálneho manažéra Patrik Furka nám odhalili, prečo sú tréningový plán, školské výsledky aj dôvera rodičov rovnako dôležité ako počet gólov. A prečo v Podbrezovej platí, že charakter formuje hráča skôr, než začne žiariť na ihrisku.

Ako v akadémii sledujete školský prospech hráčov? Spolupracujete so školami? Funguje systém individuálnych učebných plánov?

Patrik Furka: Áno, je to pre nás bežnou praxou, že hráč nesmie prepadnúť na škole, inak končí aj vo futbalovom klube. Ak mu niečo také hrozí, je najprv podmienečne vylúčený z tréningového procesu, aby sa mohol venovať opraveniu svojich známok minimálne na úroveň, aby sa dostal do ďalšieho ročníka.

Vidíte rozdiel v prístupe k povinnostiam medzi staršími a mladšími hráčmi? Zmenilo sa to v posledných rokoch?

Patrik Furka: Samozrejme, čím je hráč mladší, vidí iba cestu futbalu. Akonáhle dozrieva, vidí, že síce vekovo je mu profesionálny futbal na dosah, no nemusí tomu byť tak výkonnostne a väčšina hráčov si to vie aj vyhodnotiť a dať dôraz tomu, čo budú potrebovať v ďalšej etape svojho života.

Trénerská kultúra a rozvoj

A keď hovoríme o raste hráčov, nemôžeme obísť tých, ktorí pri nich stoja každý deň, trénerov. Ich rola v akadémii ďaleko presahuje len taktické pokyny počas zápasu. Sú to oni, kto denne nastavuje latku prístupu, hodnotového systému aj atmosféry v tíme. V tejto časti rozhovoru sme sa pozreli na to, ako tréneri pracujú na svojom profesionálnom raste, ako medzi sebou zdieľajú skúsenosti a ako sa navzájom inšpirujú.

Ako vnímate trénerskú kultúru v akadémii FKŽP? A ako sa to za tie roky mení?

Patrik Furka: Trénerská kultúra v Podbrezovej bola založená v minulosti primárne na bývalých ligových hráčoch z regiónu, ktorí sa po skončení aktívnej kariéry stali trénermi. Následne Podbrezová začala otvárať svoje brány aj pre trénerov, ktorí boli ochotní sa sem presťahovať z rôznych kútov Slovenska za vidinou kariéry profesionálneho trénera. Toto je jedna zo zásadných zmien, že výber trénerov už nie je regionálny, ale celoslovenský. Dnes je tiež rozdiel v pomere bývalých profesionálnych hráčov, ktorí sa stali trénermi a pôsobia v klube, vs. tých, ktorí futbal profesionálne nehrali, ale začali v skorom veku ako tréneri a dnes sú dostatočne skúsení a zruční, aby sa touto profesiou mohli živiť. Toto sú dve najzásadnejšie zmeny.

Je cieľom akadémie vychovávať len hráčov, alebo aj trénerov, ktorí môžu v budúcnosti pôsobiť na vyššej úrovni?

Patrik Furka: Jednoznačne. Samotný tréner A-mužstva bol v prvoti na pracovnom pohovore do klubu v rámci mládežníckej sekcie a až následne dostal ponuku pôsobiť v A-mužstve. A to je jednoznačne náš cieľ, samozrejme nie aby tréneri rovno z pohovoru preskočili sekcie (smiech), ale aby sa aj oni postupnými krokmi dostali z amatérskych líg až do tých profesionálnych. Verím, že aj dnes sa v klube objavujú dvaja či traja tréneri s týmto potenciálom, ktorí by sa časom mohli objaviť v trénerskej kabíne A-mužstva.

Výzvy a očakávania do budúcnosti

Rozobrali sme výkony, hodnoty aj filozofiu, ktorá sa v akadémii FK Železiarne Podbrezová buduje krok po kroku. Je zrejmé, že nejde len o futbal, ale o formovanie osobností. Na záver nám dovoľte ešte jednu otázku, nie o tom, čo bolo, ale o tom, čo prichádza…

Čo bude podľa vás najväčšou výzvou sezóny 2025/2026 a na čo sa naopak tešíte najviac?

Patrik Furka: Výsledkový progres a výsledkový progres.