˝Najťažšie je trafiť správneho človeka.˝ Generálny manažér FK ŽP, Miroslav Poliaček, bilancuje sezónu, v ktorej išli až na doraz

Sezóna 2024/2025 je za nami. S akými pocitmi sa na ňu pozeráte dnes?

„Čo sa týka tejto sezóny, pozerám sa na ňu pozitívne. Samozrejme, ešte v nás zostáva sklamanie z toho, že nám chýbal len jeden zápas k tomu, aby sme splnili cieľ a dotiahli prácu celého klubu do úspešného konca. Dovolím si povedať, že sme boli naozaj veľmi blízko. Verím však, že sa z toho vyklepeme. Táto skúsenosť nás môže len posilniť a v budúcej sezóne z nej určite budeme čerpať. Celkovo to hodnotím pozitívne. Dostali sme sa do finále o účasť v Konferenčnej lige, veľa chalanov spravilo výrazný pokrok a chyby, alebo teda veci, v ktorých ešte máme rezervy, verím, že sa nám podarí vyladiť. Našou ambíciou je byť klubom, ktorý sa neustále posúva vpred.“

Znamená to, že bol v sezóne moment, keď sa rozhodovalo o jej smere? V akej fáze sa lámal chlieb?

„Myslím si, že zlom nastal po zápase s Trnavou, keď sme doma prehrali vysokým rozdielom. Vtedy sme sa rozhodli pre určité zmeny, alebo povedzme posuny. Jedným z nich bolo, že sme presunuli Kika Koštrnu na pozíciu stredného stopéra. A myslím si, že to začalo fungovať. Obrana sa výrazne spevnila a práve na tom sme sa vedeli ďalej odraziť. Tento moment by som určite označil ako najvýraznejší zlom sezóny, hoci samozrejme bolo aj viac dôležitých okamihov.“

Počas roka ste nepracovali len s tímom, ale aj s klubom ako celkom. Ako hodnotíte napredovanie mimo ihriska?

„Čo sa týka týchto oblastí, myslím si, že ako klub sa stále rozvíjame. Snažíme sa každého pol roka niekam posunúť, či už to bol fanshop, mediálna sféra alebo rôzne iné veci, ktoré sme inovovali. Niektoré z tých krokov už majú veľmi dobrý smer a som rád, že sa nám to darí posúvať ďalej. Teší ma napríklad aj to, že sa nám podarilo v relatívne krátkom čase vrátiť stav trávnika na primeranú úroveň. Verím, že v lete nám pomôže aj počasie a všetky tie plánované zásahy, vďaka ktorým sa trávnik znova dostane na úroveň, o akej sa o nás kedysi hovorilo, že Podbrezová má výborný pažit.

Čo sa týka mládeže, tam vidím veľký potenciál. V každej kategórii už od najmenších máme veľmi zaujímavých chalanov aj dievčatá. Nechcem teraz menovať všetkých, ale myslím si, že nikdy sme nemali takú koncentráciu talentu pokope. Kategórie sú čoraz konkurencieschopnejšie, čo nás veľmi teší. Verím, že keď sa títo hráči posunú do vyšších vekových kategórií, bude to ešte výraznejšie vidieť.

Pri U19, U17 či U16 sa už teraz objavujú chalani, ktorí majú potenciál prebojovať sa do áčka, tak ako sa to podarilo Šubertovi, Greškovi či Kuťkovi. Má to zmysel, pracujeme na tom ďalej a verím, že čoskoro začnú prichádzať aj lepšie výsledky.“

Smerovanie klubu je teda zrejmé. V čom vidíte svoju prioritnú úlohu do najbližších rokov?

„Nechcem to nejako striktne rozdeľovať, ale jednoznačne vidím progres klubu naprieč všetkými oblasťami, či už v mládeži, pri mužoch alebo vo veciach mimo ihriska. Myslím si, že máme jasný cieľ. Dlhodobo sme hovorili o tom, že chceme dávať šancu mladým, neokukaným hráčom a ľuďom. To už zaznelo veľakrát. No dnes sa podľa mňa dostávame do fázy, kedy by sme už chceli vidieť aj konkrétne výsledky a to ako v mládežníckych kategóriách, tak aj pri mužoch.“

Tím ale žije najmä na ihrisku a práve tam sa ukazuje, ako veľmi dokáže byť pripravený na kľúčové momenty. Ako ste vnímali výkony mužstva v najdôležitejších zápasoch sezóny?

„Výkony mužstva v tých rozhodujúcich zápasoch boli podľa mňa veľmi dobré. Treba však povedať aj to, proti akým súperom sme stáli. Napríklad Košice urobili taký progres, že na jar boli medzi najlepšími v lige. Prehrávať 0:2 už v úvode zápasu a aj tak sa dokázať dostať do finále o Konferenčnú ligu, to hovorí za veľa. Jednoznačne by som spomenul aj duel v Dunajskej Strede – DAC bol podľa mňa na jar tímom s najlepšou formou. Nám sa ich podarilo doma poraziť, u nich remizovať. V tom finálovom zápase sme neboli favorit, to si uvedomujeme, ale chceli sme zo seba vydať maximum a myslím, že to bolo na ihrisku aj vidieť. Nevyhovárame sa, ale treba priznať, že sled zápasov išiel veľmi rýchlo a času na regeneráciu bolo naozaj málo. Niektorí hráči v zápase s Košicami odbehli 14–15 kilometrov, čo je extrémna záťaž. Aj preto sme museli urobiť určité zmeny v zostave. Som presvedčený, že aj tieto faktory zohrali svoju rolu, ale chcem dať veľkú poklonu chlapcom za to, ako sa s tým všetkým popasovali a rovnako aj DAC-u, patrí im gratulácia k veľmi dobrej sezóne.“

Bez podpory tribún by to však išlo oveľa ťažšie. Ako vnímate úlohu fanúšikov v klubovom živote, najmä po takejto sezóne?

„Fanúšikov si ako klub veľmi vážime. Ich prítomnosť a podpora vedia byť pre tím obrovskou vzpruhou. Samozrejme, každý klub si prechádza rôznymi situáciami a ani táto sezóna nebola výnimkou. Verím, že budeme do budúcna budovať komunitu, ktorá bude stáť pri klube aj v náročných chvíľach hlavne slušne, hrdinsky a so zdravým zápalom. Nie je to len o počte ľudí v hľadisku, ale aj o kultúre, ktorú spolu vytvárame. Ďakujeme každému jednému fanúšikovi, ktorý to s klubom myslí úprimne. Vážime si každého, kto prispieva k tomu, aby FK Železiarne Podbrezová mal aj mimo ihriska charakter.“

Sezóna skončila, no pre vedenie klubu to znamená ďalšiu fázu plánovania a rozhodovania. S akými ambíciami vstupujete do letnej prestávky a čo by ste odkázali našim priaznivcom pred štartom novej sezóny?

„Samozrejme, nechceme, aby nám chlapci odišli. Urobím všetko pre to, aby sme v spolupráci s ľuďmi okolo mňa spravili dobré rozhodnutia. Už teraz to vyzerá tak, že po tejto sezóne nie všetci hráči zostanú, ale myslím si, že čo sa týka tej najužšej skupiny, tých 15–16 hráčov, ktorí ťahali sezónu, drvivá väčšina ostáva a to je podľa mňa veľmi dobrý základ do ďalšieho ročníka. Chceme káder doplniť tak, aby sme boli ešte lepší. Boli by sme zlí športovci, keby sme si dali nižšie ciele, takže určite sa opäť budeme chcieť dostať tam, kde sme boli teraz a ak sa bude dať, ešte o krok ďalej. Budeme pracovať na tom, aby sme boli ešte nebezpečnejší.“

Leto nie je len o prestupoch, to je nám jasné. Ako bude vyzerať samotná príprava na novú sezónu?

„Čo sa týka samotnej prípravy, verím, že sa chlapci dobre pripravia. Bude rozdelená na viacero etáp a súčasťou môžu byť aj testovania nových hráčov, ale to už viac priblíži tréner. Prípravu začíname 12. júna a verím, že absolvujeme kvalitné sústredenie v Poľsku. Máme tam dohodnutých veľmi kvalitných poľských súperov, takže verím, že sa dobre pripravíme na novú sezónu, ktorá bude určite náročná, ale verím, že aj veľmi dobrá.“

Každá sezóna prináša aj vnútorné uvedomenia a skúsenosti. Čo ste sa o sebe ako manažérovi naučili počas tejto sezóny?

„Utvrdil som sa v tom, že kľúčom k úspechu je jednoznačne človek. Samozrejme, v tom klubovom súkolí je veľa dôležitých ľudí, aby všetko fungovalo, ale najdôležitejší sú tréner a jeho najbližší ľudia. V tomto smere musím špeciálne vyzdvihnúť hlavného trénera Štefana Markulíka, ktorý tú neľahkú úlohu zvládol výborne. Neprezentoval sa len silnými slovami, ale dokázal svoje myšlienky preniesť priamo na mužstvo a na ihrisko. Keď tréner a jeho tím ťahajú za jeden koniec povrazu a fungujú v súhre, výsledok sa môže dostaviť. Som presvedčený, že keby sme po tom náročnom období tento krok neurobili, dnes by sme sa nerozprávali v pozitívnom duchu. Najťažšie je trafiť na správneho človeka a ten správny človek nikdy nie je sám. Dôležité je, kto stojí pri ňom. Dnes je v Podbrezovej veľa šikovných ľudí, ktorí majú ambície a vnútorný motor, ktorý na konci vždy rozhoduje. Som veľmi rád, že sa za tie roky budovania ich máme v klube viacero. Na tom budeme stavať naďalej. Ďakujem celému nášmu tímu v klube . “

Sezóna 2024/2025 ukázala, že FK Železiarne Podbrezová má nielen hernú, ale aj mentálnu a systémovú silu rásť ďalej. Klub, ktorý stavia na hodnotách, ľuďoch a odvahe robiť zásadné rozhodnutia, nevníma blízku minulosť ako stratenú šancu, ale ako základ budúceho úspechu. A ten, ako sa zdá, nie je len v plánoch. Je v ľuďoch, ktorí ich denne napĺňajú. Napokon, v Podbrezovej veríme, že aj malý klub môže mať veľké ambície, pretože sme malý klub s veľkým srdcom.